PZ Čachtice sa podieľa i na spoločenskej činnosti a organizuje:
- školenia a prednášky v rámci PZ alebo pre širšiu verejnosť
- výstavu trofejí
- tematické zájazdy pre členov PZ (výstava Agrokomplex, tematické zájazdy)
- strelecké preteky pre verejnosť
- poľovnícke plesy (od roku 1986)
- návštevy kultúrnych podujatí pre členov PZ
- účasť na akciách organizovaných inými organizáciami
V rámci PZ Čachtice je zabezpečené:
- dodržiavanie poľovníckych tradícií:
- pasovanie nových členov
- slávnostný výrad po poľovačke
- dodržiavanie poľovníckej etiky
- odovzdávanie zálomku strelcovi po ulovení zveri na individuálnej poľovačke
- pasovanie za lovca pri prvom ulovení príslušnej zveri
- správne ošetrenie trofejí
- vedenie kroniky PZ Čachtice od roku 1975
- vyhotovovanie fotodokumentácie a filmov z rôznych akcií
- návrhy na poľovnícke vyznamenania
- odmeny a poďakovanie členom pri životných jubileách za prácu v PZ
- vedenie poľovníckej knižnice
Poľovnícke zvyky a tradície
Poľovnícke zvyky a tradície vychádzajú zo svätohubertskej legendy, ktorej odkaz spočíva v tom, že zver v prvom rade treba chrániť a chovať a až potom loviť.
Poľovnícky pozdrav
Na poľovačkách sa poľovníci navzájom zdravia pozdravom: “Lovu zdar!” Bežným pozdravom poľovníkov pri dennom spoločenskom a kultúrnom styku je “Poľovníctvu zdar!”
Pasovanie za poľovníka
Nového poľovníka prijíma do radov poľovníkov vyšší funkcionár PZ nasledovne: Nový poľovník pokľakne na pravé koleno a pasujúci sa ho trikrát dotkne ostrím loveckého noža ľavého ramena so slovami: “Vítam ťa medzi poľovníkmi v mene nášho patróna Sv. Huberta” a odovzdá mu pasovací list.
Pasovanie za lovca
Pasovanie za lovca sa koná vtedy, keď nový poľovník prvý krát uloví zver. Môže sa vykonať obdobným spôsobom ako pasovanie za poľovníka. Pasovaný poľovník pokľakne na pravé koleno a pasujúci sa ho trikrát dotkne ostrím loveckého noža ľavého ramena so slovami: “Týmto ťa pasujem v mene Sv. Huberta za lovca diviakov, jeleňov, srncov a pod.”
Často sa vykonáva pasovanie za lovca ľudovým spôsobom nasledovne: Pasovaný poľovník pokľakne na obe kolená tak, že sa pomocou rúk nakloní nad ulovenú zver. Pasujúci trikrát udrie pasovaného poľovníka do zadnej časti teľa, pričom hovorí: “Prvým úderom ťa v mene Sv. Huberta, nášho patróna, pasujem na lovca diviakov/jeleňov/muflónov/… Pamätaj, že zver musíš najprv chovať a chrániť a len potom sa jej môžeš poľovníckym spôsobom zmocniť. Druhým úderom ti blahoželám k uloveniu tvojho prvého diviaka/jeleňaúmuflóna/apod. Tretím úderom ti pripomínam, aby si za každých okolnostívždy zostal čestným poľovníkom, statočným členom našej krásnej prírody. Prajem ti: Lovu zdar!”
Ostatné poľovnícke zvyky
- z etických dôvodov nelovíme zver na ležisku, matku pri mláďatách, v čase núdze pri krmelci a pod.
- usilujeme sa zver uloviť istou ranou – prvým zásahom
- ulovenej raticovej zveri dáme posledný hryz do papule a pri výrade ranu zakryjeme zálomkom
- za správne ulovenie zveri sa strelcovi odovzdáva poľovnícky zálomok, ktorý môže strelec nosiť na klobúku do západu slnka. Zálomok sa odlomí /nie odreže/ v blízkosti miesta ulovenej zveri a namočí sa do krvi
- strelcovi okrem trofeje patrí i poľovnícke právo, t.j. jazyk, srdce, pľúca, pečeň, slezina
- slávnostné fanfáry poľovníci pri výrade počúvajú s obnaženými hlavami
- ulovenú zver na výrade nik nesmie prekračovať
- po skončení poľovačky býva spoločenské posedenie s občerstvením – posledný pohon, kde si poľovníci vymenia zážitky a skúsenosti
- poľovnícky odev má mať primeranú zelenú farbu, aby ladila s farbou prírody
- pri poslednej rozlúčke s poľovníkom členovia PZ zakúpia veniec, prednesú smútočnú reč. Jeden zálomok sa položí na rakvu a ostatné majú členovia pripnuté na kabáte. Tieto sa po obrade vhodia na rakvu do jamy.
- ak to dovolia okolnosti môže byť tri krát za sebou vystrelená salva najmenej troch poľovníkov.
To je časť poľovníckych zvyklostí a obyčají, ktoré sú však často obsiahlejšie a rôznorodejšie, podľa miestnych zvyklostí.